„Postav dom, zasaď strom, urob syna...“ Tak takto nejako heslovite sa zvykli vyratúvať životné ciele každého poriadneho chlapa. Skutočnosť ukazuje, že kým pri pasáži o strome alebo o synovi nie raz príde ku opakovaniu činnosti, pri domoch sa to deje iba zriedka. A keď už priemerný človek stavia za život v priemere jeden dom, načo by mal v hlave nosiť kompletný postup aj so všetkými podrobnosťami? Je úlohou architekta aby neznalého stavebníka zasvätil do magických tajov stavebnej legislatívy až vtedy keď to bude nevyhnutné.
Chcem stavať! A čo ďalej?
Na to aby ste mohli začať stavať stačia vo svojej podstate tri veci: miesto, materiál a schválená žiadosť s projektovou dokumentáciou. Prvými dvomi položkami sa budeme zaoberať nabudúce, momentálne sa vrhneme na tú tretiu. Žiaľbohu (a možnože aj chvalabohu) dnes nežijeme v dobe bronzovej lež v dobe byrokratickej a postaviť si legálne čo i len kadibúdu na záhrade je zaťažené neuveriteľnými papierovačkami.
Žiadosť je kus papiera so základnými údajmi i stavebníkovi (investorovi) a stavbe ako takej. Proste lajstro na základe ktorého si založia na úrade zložku do ktorej budú hádzať všetky ostatné súvisiace papiere.
Schválená dokumentácia predstavuje projekt pre stavebné povolenie odobrený stavebným úradom pod ktorý miesto stavby spadá. No dobre dobre, poviete si, slovné spojenie „projekt pre stavebné povolenie“ už počul hádam aj hluchonemý indián niekde v džungliach Amazónie. Čo to vlastne je?
Hŕba papierov
Zjednodušene povedané, dokumentácia pre „stavebko“ je projekt vypracovaný oprávnenou osobou, v ktorom sú všetky potrebné údaje o pozemku, stavbe, stavebných konštrukciách, stavebníkovi, priebehu stavby, prevádzkových a technologických nárokoch stavby a dokončenej budovy, bezpečnostných nárokoch, energetických nárokoch a v neposlednom rade obsahuje jednoznačné grafické zobrazenie zamýšľaného usporiadania pozemku a vyhotovenia stavby vo forme pôdorysov, rezov a pohľadov. Kým v niektorých iných krajinách má kompletná platná dokumentácia pre stavebné povolenie rodinného domu sotva zopár listov, u nás sú to hŕby papierov veľké asi ako rukopis románu od Tolstoja. A aby som nezabudol – doložiť treba samozrejme aj (podľa možnosti kladné) stanoviská správcov sietí alias dotknutých osôb.
Výkresy musia byť čitateľné, no zároveň je postačujúca mierka 1:100. To je občas trochu problém, hlavne ak chcete podľa tejto dokumentácie aj stavať, pretože na tých titerných obrázkoch je ledva vidno kóty a nieto ešte šrafy (murár po štyroch pivách by mohol mať problém s porozumením takto vyhotoveného projektu). Ďalším problémom je fakt, že na bezchybné zadefinovanie jedotlivých častí stavby je potreba omnoho viacej kót ako sa do tých prťavučkých kresieb zmestí.
Klienti sa často domnievajú, že od architekta dostanú obálku formátu A4 hrubú maximálne ako zošit z etickej výchovy. A kam by sme potom pomestili výkresy s rozmiestnením potrubí či technológiou kotolne? Akí sú potom vyhúkaní keď im pred nosom na stole pristane štós vysoký dvadsať centimetrov. A ešte k tomu v šiestich sadách!
Najbližšie si objasníme čo je to realizačný projekt, načo je dobrým kedy ho netreba a prečo ho možno čiastočne nahradiť „stavebkom“.